Čo so psom podľa mňa

Život so psom je veda, umenie, nekonečná šachová partia a rýchlokurz psychológie. Vôbec sa v tom nevyznám.

Toto je zbierka mojich postrehov a vecí, ktoré som sa zatiaľ naučil o výchove psíka, špeciálne venovaná Žirafke a Mafii. Najväčšiu prax mám s fenkami shi-tzu, moje skúsenosti s inými pohlaviami a rasami sú minimálne. Hlavne som chcel opísať teóriu, konkrétne návody budem dopĺňať priebežne, ak bude čas a chuť.

Moje názory sa občas zhodujú, občas sú neoverené, občas priamo v konflikte s dnes uznávanými trendami. Používať len na vlastnú zodpovednosť.

Úvod

Fenka: je poslušnejšia ako psík, pretože sa menej snaží o dominanciu. Rýchlejšie dospeje. Vonku značkuje (posiela SMSky) oveľa menej ako psík, najčastejšie pred háraním, ktoré je cca. dva krát ročne. SMSky rada číta, ale len informačne (nie aby bránila teritórium, ale aby sa dozvedela o susedoch).

Malé plemeno: mnoho ľudí, hlavne tí čo psíka nemajú, hovoria že malí psi "štekajú viac, lebo sa potrebujú presadiť" a veľkým psom vraj stačí výzor. Blbosť. Pes prežíva pri človeku, čo je už pár tisíc rokov dominantná sviňa s utkvelou predstavou, že vládne svetu. Ak je pes malý a šteká, bije sa s majiteľom alebo neposlúcha, je to len drobné nepohodlie. Ak je veľký a neposlúcha, človek ho zabije alebo nechová. Dôsledok: Malí psi robia väčší bordel, ako veľkí. Interpretácií, čo z toho pre malého psa vyplýva, je niekoľko:

• fakt: malý pes je neovládateľnejší. Kratšie udrží pozornosť, neskôr alebo s menšou pravdepodobnosťou alebo až na viacej opakovaní poslúchne príkaz.
• teória: malý pes je inteligentnejší. Keďže nie je nútený byť "poslušný robot", je samostatnejší a preto inteligentnejší.
• teória: malý pes je hlúpejší. Keďže naňho nie sú kladené také požiadavky ako na veľkého psa, nevyvíja sa tak jeho inteligencia.
• teória (nesúhlasím): malý pes je hlúpejší. Má menej mozgovej hmoty.

Dlhosrsté plemeno:

• teória podľa rasy: shi-tzu je dlhosrstý pes, preto je trpezlivejší. To nie je v konflikte s prvým bodom - Maxinka je tvrdohlavá beštia, ktorá sa neprizná že rozumie nejakému novému príkazu hoc aj pol roka. Ale napr. trojhodinový nákup zvládne v nákupnom vozíku, zakrytá svetrom, bez pohybu (nie, nespí. trpezlivo leží a čaká).

Hierarchia

Pes je svorkové zviera. Vie vypozorovať hierarchiu medzi ľuďmi (vnútri vlastnej svorky, pri interakcii vlastnej svorky a cudzích, medzi cudzími). Snaží sa zaradiť do hierarchie, pre nás je dôležité že poslúcha vodcu svorky. Rovnocenní vodcovia môžu byť najviac dvaja.

Majiteľ psa je zaňho zodpovedný, preto sa musí stať jeho vodcom svorky.

Rešpekt (pozícia vo svorke) a láska sú u psa úplne nezávislé a oddelené veci. Hierarchia nie je o úplatkoch alebo o kamarátstve. Vodcom svorky je ten, kto má najväčšiu moc presadiť svoj názor. To neznamená, že máte psa mlátiť. Dobrý vodca svorky sa dokonca nenechá vyprovokovať do boja, pretože je nad vecou. Praktické dôsledky sú:

• oko za oko s odpúšťaním (z teórie hier): Výchovu začínam opatrne, tak aby som mal psa pod kontrolou (napr. povel Zostaň alebo "Ku mne" ho učím na vodidle). Keď si získa moju dôveru, znížim úroveň kontroly (pre Zostaň ho pustím v uzavretom priestore). Keď prestane poslúchať, vrátim sa o krok späť.
• Neodpúšťajte vykonanie príkazu. Pes vás nebude viac rešpektovať (a následne poslúchať), ak by ste mu občas tolerovali, že na povel "Ku mne" nepríde. Naopak, povie mu to, že je v hierarchii nad vami a že daný povel platí, len keď sa mu chce.
  • Ak psa učíte povel Zostaň, nikdy, nikdy, nekričte keď od Vás odchádza, "zostaň, zostaň, zostaň!". Ste trápni. Dopúšťate sa hneď dvoch chýb: ukazujete mu že Vás práve nepočúva a ešte ho aj učíte, akým správaním Vás dokáže vytočiť.
  • Zopakujte mu povel nanajvýš 2 krát, aby mu bolo jasné, že svoju šancu dostal. Zvýšte hlas, ale len mierne (nie aby vedel, že vás vyviedol z miery, ale aby vedel že robí niečo zlé).
  • V duchu hesla "ja sa nevyhrážam, ja konštatujem" ho potom nechajte neuposlúchnuť, chladnokrvne a bez naháňania k nemu zájdite...
  • a POTRESTAJTE HO.
  Keď bude pes vychovanejší, rozpozná výhražný tón, poslúchne a posledné kroky môžete vynechať.
• Príkaz platí až do odvolania. Toto treba dlho a dôsledne trénovať, so zvyšujúcim sa časom kým psa prepustíte, a so zvyšujúcim sa rozptyľovaním z okolia.

Vodca svorky:

• definuje, kedy je čas na hranie a kedy nie
• diktuje trasu a tempo prechádzky
• žerie prvý, predtým než dá psovi
• netoleruje (s výnimkou hry) dominantné správanie podradených psov.
• nedáva príkazy, ktoré nevie vynútiť (ako už bolo povedané)
• trvá na splnení príkazu (ako už bolo povedané)

So zaradením do hierarchie súvisí značkovanie. Nový pes, aj keby bol naučený močiť vonku, vám zničí všetky koberce. Necíti sa istý a potrebuje si značkovať územie. Robia to aj fenky.

• Dajte psovi istotu a prestane.
• Medzitým ho trestajte, ideálne priamo pri čine.
• Ako vodca svorky nedovoľte, aby prečúral vaše značky. Vždy keď sa niekde vyčúra, vytiahnite vtáka... ok spravte to inak. Vyčistite dané miesto a strieknite tam trochu parfému. Po pár pokusoch zistí, že to nemá zmysel.

Tresty

Kedysi sa psi vychovávali bitím. Teraz všetci hovoria "nikdy svojho psa nebite". Blbosť. Všetko s mierou. Matka trestá šteňa tým, že ho chytí za kožu za hlavou (na krku, tak ako sa nosia mačky). Pes potrestá iného psa pohryznutím (ale takmer vždy stačí len náznak - chňapnutie alebo zavrčanie... a aj v prípade hryzenia ide len o náznak)

• ak pes NEurobil niečo čo urobiť mal: nemá zmysel ho biť. Treba ho viac motivovať, prestať to od neho požadovať alebo zmeniť podmienky pokusu.
• ak pes urobil niečo vyslovene zlé (vykadil sa na koberec, vybehol na cestu, zožral niečo zo zeme, ...): malé šteňa vyťahať za kožu na krku (to nevadí že kňučí, väčšinou sa len predvádza. Ustúpiť znamená naučiť ho kňučať). Staršiemu psovi stačí vynadať. Ak je to vážny prečin, nemám nič proti tomu poriadne psa zmlátiť (viz. ale neskôr).
• ak to práve robí: vystrašiť ho, urobiť niečo nečakané čo ho vyvedie z miery

Zmyslom trestu nie je vyliať si zlosť. Trest je jeden z prostriedkov, ako psa niečo naučiť. Takže tĺcť hlava-nehlava nemá zmysel. Taktiež je chyba iba trestať a nemotivovať. Pes by potom poslúchal, iba keď je postrach nablízku.

Keď sa však stane, že mi pes vybehne samovoľne na cestu (aj neúmyselne) alebo žerie veci zo zeme, alebo hrubo neposlúcha napriek upozorneniu, najprv ho chytím za kožuch nad krkom, poriadne naňho narevem (pre moment prekvapenia - bežne to nerobím) a raz-dvakrát buchnem po zadku. Ak sa to nebodaj stretne s odporom (pes vrčí alebo má tendenciu to zopakovať), nasleduje poriadna bitka až do okamihu zlomenia odporu a potom deň na vodítku s upevňovaním disciplíny. Toto sú v dnešnej dobe "prekonané názory", ale mne sa v niekoľkých kritických okamihoch osvedčili.

Ako som už písal predtým, nemá zmysel zo seba robiť blbca a ukazovať, že ma niečo vytočí. Toto je len krajný prostriedok a nemá psovi zovšednieť, a zmyslom nie je psovi ublížiť, ale vydesiť ho že mu ide o život. Funguje to aj na rýchle uvedenie nového psa do hierarchie. Raz sme našli psa a keď sme mu dávali žrať, správal sa agresívne, vrčal a ceril zuby. Akonáhle s tým začal, s obrovským krikom som naňho vyštartoval, až začal ustupovať. Na balkóne som mu dohovoril a potom sme sa ako dvaja civilizovaní psi vrátili k žrádlu bez jediného ďalšieho konfliktu, hoci som mu chodil rukou do jedla.

Všade sa píše, že pes nemá pamäť a preto ho nemáte trestať za vec, ktorú urobil v minulosti. To je blbosť. Pamäť samozrejme má, inak by sa nič nenaučil. V skutočnosti chcú povedať, že nemá schopnosť odhaľovať súvislosti (a preto ho nemáte trestať za vec...). Aj to je blbosť. Inak by sa nič nenaučil (viz. Komunikácia a Rozvoj inteligencie). Tá rada je len "pravidlo pravej ruky pre sprostých". Realita je oveľa zložitejšia, čo si ukážeme na príklade základného tréningu na nesranie vnútri v byte:

• pes nevie po slovensky (viz. Komunikácia). Preto mu na rozdiel od dieťaťa nedokážete presne vysvetliť, za čo ho idete trestať. Trest môžete aplikovať až vtedy, keď je vám úplne jasné že pochopil podstatu toho, čo je zlé (fakt že vypustil hovno, že to bolo vnútri v byte, že sa nepýtal). Uvažujte, čo iné si môže myslieť (že ho trestáte za to, že na zemi je hovno) - lebo ak si myslí toto, začne sa vás báť, ale svoj zvyk nezmení
• s tým súvisí (podobne ako u človeka) čas, pokým má pes zážitok z kadenia v krátkodobej pamäti. Vtedy mu, samozrejme, ľahšie docvakne zmysel vášho trestu.
• Skutočnú istotu máte len vtedy, keď ho okríknete, vyšticujete alebo zmlátite priamo počas kadenia.
• Samotný trest by bol nanič. Musíte mu dať alternatívu. Predvídať okamihy kedy pôjde na potrebu, a rýchlo s ním ísť von. (a malá poznámka: von ho nenoste. Mohol by si zapamätať, že na záchod ho nesú a že to teda nie je jeho, ale vaša povinnosť).

Komunikácia od Vás ku psovi

Pes nevie po slovensky. VŽDY keď svojmu psovi niečo hovoríte, počúvajte to aj sami a predstavujte si, že vám to hovorí opitý Azték. Nerozumiete gramatike, ale chytáte niektoré slová, jeho výraz a okolité prostredie. Je zázrak, že nám psi venujú toľko pozornosti, že sa v takejto situácii s nami snažia dorozumieť.

Pes má inú predstavu o Vašom tele a gestách, ako vy. Odhliadnuc od základných komunikačných gest ide aj o pochopenie častí tela. Len si predstavte, že žijete celý život bez rúk, na štyroch neobratných nohách, a veci uchopujete do zubov. Keď chcete niekoho uhryznúť, čo použijete? Zasa len zuby. Váš človek uchopuje veci do rúk, bije rukami, kŕmi sa za pomoci rúk. Pes považuje ľudské ruky za ekvivalent svojich zubov. Z toho plynú viaceré pointy: ak človek ukáže gesto rukou, pes ho napodobní zubami, nie labkou. Vysvetliť psovi, že to má urobiť labkou, je prakticky nemožné, lebo potiahnutie svojej laby vezme ako agresiu. Podriadené gesto pes-pes je lízanie papule, čo by mohlo vysvetliť, prečo psi tak radi lížu ľuďom ruky (nepovedzte to niekomu, kto sa vyzná, lebo ma vysmeje).

Naučte sa základné psie gestá a zvyky, tak ako sa on učí tie vaše. Odkedy pes vyrastie do veku, kedy pochopí koncept "ukazovania" (nesleduje ruku ale pozerá kam ukazujete), najlepší spôsob vysvetľovania je kombinácia slov a ukazovania na predmety/miesta. Trochu menej vhodné je predvádzanie (vzor), musíte pri ňom rátať s odlišným pohľadom psa na význam vášho tela. Najmenej účinné je priame polohovanie psa, ktoré berie ako napadnutie a väčšinou zabudne na učenie a začne sa brániť (odťahovať). Občas sa mu ale pri výklade nevyhnete.

Komunikácia od psa k Vám

Človek je blbec. Pes sa vám snaží povedať tisíce vecí denne svojimi gestami, typom štekotu, tónom a silou hlasu, svojou pozíciou oproti vám a okoliu. Aj keď sa nesnaží, jeho postoj, mimika, celková živosť a záujem o svet, ho prezrádza. Ale vy si toho kopec nevšimnete. Čím viac budete svojho psíka pozorovať, tým lepšie sa s ním dohovoríte.

Pes komunikuje základnými gestami, ľudský ekvivalent by bolo zamračenie alebo smiech, a na vedomej úrovni, ľudský ekvivalent je gestikulácia a rozhovor. Základné gestá vás naučí každý. Keďže však psi nemajú reč, vedomú komunikáciu si musíte "dohodnúť", vytvoriť so psom sami. Čím bude bohatšia, tým ľahšie sa vám bude spolu žiť a pracovať.

Chvost: nehovorí či sa pes teší alebo nie (to spoznáte inak). Chvost reguluje vysielanie pachov od zadku (sú tam aj pachové žľazy). Keď je stiahutý, pes chce byť nevidený. Môže to byť zo strachu, ale aj preto, že je na love. Keď ním kýva, chce byť videný. Môže to byť aby pozdravil svorku, aby naňho nezabudli s večerou, ale aj pre radosť z darčeka alebo hry.

Základné psie gestá na vyjadrenie podriadenosti: odvracanie pohľadu, ukázanie brucha, plazenie sa preč, odhalené spodné zuby. Močenie. Ak poznáte psa, ktorý sa počúra na každú návštevu, má problém prehnanej submisivity - a miesto nadávok mu musíte zdvihnúť sebavedomie. (najhoršie je, keď je to nevychovaný nemecký ovčiak, ktorého majiteľ musí zdvihnúť a odniesť aby dal pokoj... zastreliť takého majiteľa, aj keď je to môj otec)

Základné psie gestá na vyjadrenie dominancie alebo agresivity: vyskakovanie na iného psa, T-čkovanie (kladenie hlavy na chrbát druhého psa), vrčanie, odhalené horné zuby

Iné základné psie gestá: výzva na hru - zdvihnutý zadok s labami a hlavou pri zemi.

Radosť: pes robí prudšie pohyby, je "nabudený", občas ignoruje zvyšok sveta okrem vnemu na ktorý sa teší (napr. kráčate si tak domov, pes popri vás, zrazu poviete "Pôjdeme domenkov a Maxinka dostane ham ham", psík zrazu prestane čítať SMSky a pol kroka pred vami valí domov... Alebo poviete "Milanko dá ham ham" a pes bum - narazí do stĺpu, lebo posledné metre kráčal s vykrútenou hlavou)

Základná poslušnosť

Niečo už bolo povedané, ale zopakujeme a doplníme:

• musíte mať pozíciu vodcu svorky
• nesmie čúrať po byte, obžúvať nabýtok a už obzvlášť nie drôty. Z toho vyplýva celoživotný zákaz žuvania plastov, pretože predsa len pes nie je človek a nevie rozlíšiť koaxiál od UTP
• jedzte najskôr vy, potom pes. Ak ho budete kŕmiť svojim jedlom (hoc aj len občas), nevydrží vám v reštaurácii ticho na kolenách alebo pod stolom a vy ho tam nebudete môcť brávať.
• do psieho žrádla mu od malička cpite ruky. Pes na vás nesmie vrčať a musí zniesť, aj keď mu jedlo vezmete (to trénujte, vždy mu ho potom vráťte s nejakou dobrotou - začne mať vašu zlodejinu rád).
• musí poznať a vždy poslúchať (a preto vy si vždy musíte bez výnimky vynucovať) sadni, ľahni, ku mne, zostaň, fuj... a zopár ďalších, z čoho zasa pre vás vyplýva celoživotný zákaz ústupčivosti v týchto príkazoch
• pes nesmie svojvoľne vybehnúť na cestu. Mal by poznať príkaz, ktorým ho z nej dostanete na chodník, ak tade ide legitímne - pri nohe.

Učenie a rozvoj inteligencie

Učenie nových príkazov je spravidla zložené z vhodnej kombinácie prostriedkov - ktoré, to závisí od príkazu:

• odmena: dobrým slovom vždy, aj keď je už príkaz dobre zvládnutý (ku mne, zostaň). Potľapkaním občas. Jedlom len vo výnimočných prípadoch, aby zo psa nebola vypočítavá mrcha. (v praxi dávam maškrtu po návšteve veterinára a pri iných traumách, napr. za odmenu keď strpí hodinové strihanie s dvomi zástrihmi do kožucha - skrátka keď odmeňujem celkový štýl správania. Nikdy nie za poslušnosť alebo za konkrétne príkazy.)
• vnútorná odmena: ak dokážete navodiť situáciu, že to pes robí sám pre seba (napr. povel Urob mŕtvolku sa Maxinka naučila vďaka pozitívnej spätnej väzbe na prvý raz. Raz sa od únavy prevalila, my sme sa rozosmiali a povedali jej "Maxinka urob mŕtvolku". Zapamätala si to a odvtedy to robí na povel, aby sa páčila).
• vysvetlenie zmyslu: Podávať labku systematicky odmietala mesiac. Keď sme jej prvý raz dávali popruhy, pochopila že to má praktické využitie a odvtedy, vrátane, to robí vždy.
• ignorácia: aportovať sa naučila vtedy, keď sme ju po zadaní príkazu ignorovali a nezapájali sa do jej hry, až kým hračku nedoniesla až do ruky
• trest: minimálne, to je použiteľné len na učenie zákazov

Kdesi som čítal, že deti sa naučia kombinovať dve slová v rovnakom období, keď sa naučia skladať dve veci (napr. vložiť kocku do otvoru). Tri slová idú s tromi predmetmi atď. Preto podporujem psa v kombinovaní (čoraz zložitejšie ukrytá hračka, viacslovné a podmienené príkazy). Napr. Maxinka, prines Dadke hračičku. Maxinka sa neráta, to je oslovenie na upútanie pozornosti. Zvyšok je trojslovný príkaz, ktorý zvládne. Kúpil som jej detskú hračku - kolieska na paličke. Zatiaľ ju nezvládla, ale nevzdávam sa.

Samostatná kategória je hľadanie cesty. Príklad z jedného psieho IQ testu je nasledovný: spravte veľkú krabicu s otvormi na oboch stranách. Dnu dajte niečo, na čom psovi záleží (často jedlo, ale u nás stačia hračky). Ukážte psovi krabicu z tej strany, kde je otvor malý, ale vidno cezeň návnadu. Múdry pes obíde krabicu a vojde z druhej strany. (samozrejme, ukázať psovi riešenie a potom hneď opakovať pokus je o ničom, nevravelo by to o jeho inteligencii ale o pamäti)

Keďže takýto pokus sme už dávno s Maxinkou zvládli, riešime úlohy z reálneho sveta. Hračka založená notebookovou taškou, alebo schovaná v niekoľkých vrstvách šatstva a perín, zatvorená pod misou, ktorú treba otočiť, tunel z koberca, kobercová stena medzi stoličkami ktorú treba preboriť. Vonku spravidla príkaz na vyskočenie niekam, kam sa nedá vyskočiť, aby si malá našla iné riešenie (cestu okolo a podobne, najlepšie ak zahŕňa nutné vzdialenie sa od cieľa alebo prechod cez miesto, ktoré predom nevidela).

Podporujte 3D orientáciu psa. Štandardne sú zvynutí uvažovať oveľa viac "v rovine" ako my opice.

Búranie stereotypov pri kombinovaní predmetov: majme granule v papierovej klietke - pes sa k nim dostane hrubou silou. Majme ich v pevnejšej klietke - rozškrabe klietku labkou. Ešte pevnejšia klietka - a koniec, narazili ste. Pozerá, neúspešne škrabe klietku a hladuje. Pre psa je prirodzené použiť labu aby sa dostal k veci, ktorú potom vezme zubami. Treba ho podporovať aj v opačnom prístupe: vziať labou (pomedzi mreže) samotnú vec, keď tam nedokáže strčiť celú hlavu.

Je veľmi praktické a pre rozvoj inteligencie žiadúce naučiť psa aj abstraktné pojmy, ako:

• slová ktoré označujú viac vecí (hračičku),
• typy povrchu (trávička, chodník, cesta). Na povrch "cesta" sa môže vstúpiť len po výzve, aj to len "pri nohe". Trávičku a chodník zasa použijete vo vetách "bežkaj na chodník" alebo "bežkaj na trávičku, cikaj kakaj"
• hore-dole, doľava-doprava: výborné keď vysvetľujete kam má ísť, kde má hračku a podobne.

Verbálne príkazy

Toto sú príkazy, ktoré sa naučila Maxinka do veku 2 rokov. Postupne k nim pribúdajú ďalšie. Návod na naučenie jednotlivých príkazov možno doplním priebežne, ale zvládne to každý kto ovláda princípy, uvedené vyššie, vie komunikovať so svojim psom a je dôsledný.

Okrem toho pozná veľa slov, ktoré nie sú príkazmi: názvy objektov, miest, mená osôb, vlastné prezývky.

Pozná tiež mnohé neverbálne príkazy, najmä ukázanie kam má ísť, gesto na zostaň, ľahni, ku mne, pri nohe, hopi. Pozná okrem toho mnoho konvencií, hlavne ako sa správať v obchode, na ceste, vo výťahu a podobne.